Aktívna účasť veriacich na Bohoslužbe obety pred Tridentským koncilom

Pred Tridentským koncilom

by Marian Tomasov

V nasledujúcom období stále viac dochádzalo k rozpadu liturgického zhromaždenia počas svätej omše ako aj počas bohoslužby obety. Slávenie bohoslužby obety sa stávalo vecou kléru a ľud bol na nej iba „nemý pozorovateľ.“¹

Od 8. stor. sa na slávenie Eucharistie na Západe začína používať výlučne nekvasený chlieb. Prevzaté je to z izraelských predpisov na slávenie Paschy.² Nekvasený chlieb v stredoveku piekli výlučne kňazi a diakoni, ktorí boli oblečení do alby a humerálu a počas pečenia spievali žalmy.³ Toto zavedenie nekvasených chlebov bolo pravdepodobne dôvodom, prečo od 11. stor. veriaci neprinášajú obetné dary v sprievode k oltáru.⁴ Obetný sprievod vidieť iba sporadicky na veľké sviatky (Vianoce, Veľká Noc, Turíce). Viac sa začínali zbierať peniaze (ofera) alebo počas sobášnych a pohrebných svätých omší veriaci prichádzali k oltáru v sprievode a do koša vkladali peniaze.⁵

K strate aktívnej účasti na bohoslužbe obety prispelo aj recitovanie kánonu potichu od 8. stor. Tým sa len prehlbovalo rozdelenie laikov a kléru počas bohoslužby obety. Tiché recitovanie kánonu viedlo k zavedeniu tzv. tichých svätých omší (missa privata vellecta) od 9. stor.⁶ Na nich boli veriaci často prítomní v malom počte alebo vôbec neboli prítomní. Účasť na bohoslužbe obety spočívala iba v ich prítomnosti a v tichom modlení sa súkromných modlitieb. Kňaz totiž recitoval kánon potichu, spev počas obetného sprievodu a obetovania darov sa skrátil na krátky verš, ktorý prečítal kňaz sám. Spev počas svätého prijímania sa podobne skrátil na krátky verš.⁷

Slávenie tichých svätých omší ovplyvnilo aj slávenie slávnostnej (pontifikálnej) svätej omše. Počas nej veriaci strácajú aktívne zapojenie, ktoré sa zredukovalo na spev, ktorý neskôr spievala iba schola.⁸

Po reforme Karola Veľkého sa v galských oblastiach do liturgie zaviedol latinský jazyk. Recitovanie modlitieb v latinčine prispievalo k jednote rímskej liturgie, ale na druhej strane začalo vzďaľovať ľud, ktorý jej nerozumel, od uvedomelej účasti na bohoslužbe obety.⁹

K uvedomelejšej účasti na bohoslužbe obety chceli v 9. stor. prispieť aj sv. Cyril a Metod na našom území. Od pápeža Hadriana II. a neskôr Jána VIII. dostali schválenie prekladať liturgické knihy, a tak následne slúžiť bohoslužbu obety v staroslovienskom jazyku. Týmto veriaci mohli živšie prežívať tajomstvo obety svätej omše, a tak sa s ňou aj spájať. Sláviť starosloviensku liturgiu zakázal pápež Gregor VII..¹⁰

Od 11. stor. sa svätá omša slávila chrbtom k ľudu.¹¹ Presbytérium začalo byť oddelené od ľudu ohradou alebo mrežou a používa sa výlučne latinský jazyk. Tým sa viac prehĺbila priepasť medzi celebrantom a Božím ľudom.¹² Napriek týmto skutočnostiam sa v Cirkvi objavuje nárast eucharistického kultu, ktorý však nie je spojený s prijímaním Najsvätejšej Sviatosti, ale jej uctievaním mimo svätej omše.¹³

V bohoslužbe obety sa preto od 13. stor. po konsekrovaní vyzdvihla hostia a kalich, aby ich Boží ľud mohol vidieť a adorovať. Od pohľadu na hostiu si veriaci sľubovali duchovné i materiálne požehnanie. Tiež sa slúžila liturgia obety pod vyloženou Sviatosťou Oltárnou.¹⁴

Veriaci prichádzajú k svätému prijímaniu len sporadicky, lebo sa necítia hodnými prijať Boha,¹⁵ preto koncom 12. stor. a začiatkom 13. stor. sa sväté prijímanie podáva len pod spôsobom chleba.¹⁶

V 11. a 12. stor. pozorovať snahu o navrátenie aktívnejšej a uvedomelejšej účasti veriacich do bohoslužby obety. V Cirkvi sa začína formovať odpor voči tzv. tichým svätým omšiam a tichému recitovaniu kanónu. Medzi významných kritikov patrí Bertold z Konstance,¹⁷ pápež Inocent III.¹⁸ a sv. Tomáš Akvinský.¹⁹

Sv. Tomáš Akvinský v 3. časti Teologickej summy vysvetľuje, že veriaci sa zúčastňujú na Kristovom kňazstve pre ich krstný a birmovný charakter. Tým sú teda uschopnení, poverení a zaviazaní spolupôsobiť na Kristových úkonoch, ktorými sa uctieva Boh v bohoslužbe obety a vo sviatostiach.²⁰

Ďalej sv. Tomáš povzbudzuje veriacich, aby neprestávali prijímať Eucharistiu. Veriaci by sa tak aktívnejšie zapojili do bohoslužby obety. Mali by prijímať nie len duchovne, ale najmä sviatostne. Sväté prijímanie by mali dostávať pod obidvoma spôsobmi, ale schvaľuje zvyk podávať Eucharistiu len pod spôsobom chleba, aby sa predišlo zneucteniu.²¹

Sv. Tomáš Akvinský tiež pobáda kňazov, aby celé proprium a ordinárium (hlavne Sanctus) spieval ľud a schola cantorum iba Graduál. Ona samozrejme spievala aj ostatné časti propria a ordinária, ale často bez spevu ľudu. Súkromnú svätú omšu pripúšťa, keď je v nej ľud zastúpený aspoň miništrantom.²²

Napriek týmto snahám o obnovenie aktívnejšej účasti veriacich na bohoslužbe obety, v stredoveku naďalej sledujeme strnulosť liturgie a klerikalizáciu²³.²⁴ V Cirkvi vzniká nová inštitúcia kňazov - altaristi,²⁵ ktorí sú určení iba na slávenie tichej svätej omše.²⁶

Aktívna účasť veriacich na bohoslužbe obety sa obmedzovala iba na alegorický výklad liturgických úkonov. Tento výklad do určitej miery umožňoval pozornejšie a uvedomelejšie prežívanie bohoslužby obety. V skutočnosti však mal máločo spoločného s liturgickým dianím pri oltári. Neodrazilo sa v ňom ústredné tajomstvo eucharistickej obety, v ktorej sa sprítomňuje Kristovo vykúpenie, do ktorého majú byť veriaci prijatí svojou spoluúčasťou k obetovaniu a prijímaniu Ježišovho tela a krvi. Preto liturgické zhromaždenie nebolo týmto spôsobom dosiahnuté a ľud namiesto toho, aby sa modlil liturgiu, modlí sa pri príležitosti liturgie a jeho zbožnosť je tak na druhej, často subjektívnej koľaji. Takéto často naozaj zbožné rozjímanie bez aktívnej účasti (aspoň prijatia Eucharistie) viedlo k subjektívnym výkladom a konaním si súkromných pobožností počas bohoslužby obety.²⁷

Reformácia, vedená Martinom Lutherom,²⁸ zdôrazňovala zapojenie Božieho ľudu do liturgie obety ich činnou účasťou na nej. Túžili po činnom zapojení veriacich na bohoslužbe obety cez zjednodušené slávenie Eucharistie, jej celebrovanie v národných jazykoch, a opätovné spievanie piesní v národných jazykoch.²⁹

K spoločnému úkonu kňaza a veriacich počas bohoslužby obety vyzývali aj katolícki teológovia ako Johann Leisentritt (1527 – 1586), Michael Helding (1506 – 1561), Georg Witzel (1501 – 1573) a iní. Zdôrazňovali štúdium liturgických prameňov, z ktorých sa dá určiť, ako sa pôvodne slávila svätá omša, a tiež odraziť aj útoky novotárov. Činnú účasť veriacich videli podobne ako protestanti v návrate národných jazykov, v zapojení veriacich cez spev, v častom (dennom) prijímaní Sviatosti Oltárnej. Cirkevná autorita neprijala ich návrhy, napriek všetkým pozitívam, lebo mali veľa spoločného s protestantským zmýšľaním, ktorému práve odolávala.³⁰

1 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 6.

2 Dovtedy sa v Cirkvi používal kvasený aj nekvasený chlieb. Východná Cirkev na slávenie Eucharistie používa naopak práve kvasený chlieb.

3 Porov.: FILIPEK, A.: Cez symbolickú reč liturgických znakov bližšie ku Kristovi. Trnava : Dobrá kniha, 2001, s. 209 – 210.

4 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 6 – 7.

5 Porov.: MALÝ, V.: Slávenie svätej omše. [Košice : Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, 1998], s. 70.

6 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 6 – 7.

7 Porov.: FOTYNOVSKÝ, J.: Liturgika. Olomouc : Lidové závody, 1932, s. 157.

8 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 63 – 64.

9 Porov.: FILIPEK, A.: Cez symbolickú reč liturgických znakov bližšie ku Kristovi. Trnava : Dobrá kniha, 2001, s. 67 – 68.

10 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 78 – 82.

11 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov : [ ], 1994, s. 44.

12 Porov.: BEITL, J.: Liturgika I. Bratislava : Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta, 1993, s. 40 – 41.

13 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov : [ ], 1994, s. 44.

14 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 8 – 9.

15 Porov.: MALÝ, V.: Slávenie svätej omše. [Košice : Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, 1998], s. 135 – 136.

16 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 93.

17 Najmä v diele Microlugos.

18 V komentári De sacro altaris myterio libri sex.

19 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 65 – 66.

20 Porov.: ST. THOMAE AQUINATIS: Summa theologiae 3. pars. [ ]. Český preklad: SOUKUP, E. A INÍ: Theologická summa 3. časť. Olomouc : Krystal, [1939], otázka 63, čl. 4 – 5.

21 Porov.: ST. THOMAE AQUINATIS: Summa theologiae 3. pars. [ ]. Český preklad: SOUKUP, E. A INÍ: Theologická summa 3. časť. Olomouc : Krystal, [1939], otázka 80, čl. 11 – 12.

22 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 66.

23 V stredoveku je veľký prebytok klerikov. Niekde tvoria 20 % z celkového obyvateľstva krajiny.

24 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. [Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1998], s. 8.

25 Títo kňazi nevedeli nič z teológie.

26 Porov.: FILIPEK, A.: Cez symbolickú reč liturgických znakov bližšie ku Kristovi. Trnava : Dobrá kniha, 2001, s. 68 – 69.

27 Porov.: BRADÁČ, J.: Dejiny novovekých snáh o obrodenie liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2004, s. 5.

28 Pápež Lev X. ho 3. januára 1521 exkomunikoval bulou Decet Romanum Pontificem.

29 Porov.: NIDLOVÁ, T.: Liturgika. In: http://www.etf.cuni.cz/~nidlova/w-Liturgika.html (3.2. 2007), s. 3.

30 Porov.: BRADÁČ, J.: Dejiny novovekých snáh o obrodenie liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2004, s. 6.