Počas Bohoslužby slova
Druhý vatikánsky koncil si pri obnove liturgie kladie za cieľ obnoviť aktívnu účasť veriacich na svätej omši.1 „Liturgia pozostáva s Bohom ustanovenej nemeniteľnej časti a z častí meniteľných, ktoré sa postupom času môžu, alebo aj majú meniť, ak sa do nich vkĺzli veci, čo menej zodpovedajú vnútornej povahe samej liturgie, alebo sa stali menej vhodnými. Pri tejto obnove treba tak usporiadať texty a obrady, aby jasnejšie vyjadrovali sväté veci, ktoré naznačujú, žeby ich kresťanský ľud podľa možnosti vedel ľahko pochopiť a mať na nich plnú, činnú a vospolnú účasť.“2
Koncil teda povoľuje opätovne sláviť svätú omšu v národných jazykoch.3 Preklad Rímskeho misála a iných liturgických kníh do národných jazykov musí predniesť kompetentná územná cirkevná vrchnosť na schválenie Apoštolskej stolici.4 Latinský jazyk sa i naďalej v Cirkvi bude používať a veriaci by sa mali naučiť latinsky recitovať a spievať na jednoduchý nápev tie časti omšového poriadku, ktoré sa ich týkajú.5
Aktívnejšiu účasť veriacich na bohoslužbe slova Koncil chce prehĺbiť tým, že sa zavedie hojnejšie, rozmanitejšie a vhodnejšie čítanie Svätého Písma.6 Pripraviť tento bohatší stôl Božieho slova sa má tým, že sa usporiadajú texty a počet omšových čítaní tak, aby sa za stanovený počet rokov prečítali najdôležitejšie časti Svätého Písma.7
Veriaci laici na základe kráľovského (všeobecného) kňazstva pri bohoslužbe slova môžu poslúžiť ako riadne ustanovení alebo mimoriadni lektori. Liturgickú službu konajú aj žalmisti, speváci, organisti a sakristián (kostolník), ktorý starostlivo pripravuje všetko potrebné ku sláveniu svätej omše. K ďalším službám patrí komentátor, ktorý podľa vhodnosti krátko vysvetľuje obrady a dáva pokyny, aby veriaci uvedomelejšie prežívali bohoslužbu. Zberatelia vykonávajú v kostole zbierky na cirkevné ciele. Liturgickou službou sú poverení aj tí, ktorí vítajú veriacich pri vchode do kostola, uvádzajú ich na príslušné miesta a starajú sa o poriadok pri liturgických sprievodoch.8
Laik, ktorý je povolaný na službu, aby pomáhal pri liturgických sláveniach, má byť primerane poučený a vyznačovať sa kresťanským životom. Patrí sa, aby nadobudol liturgické vedomosti podľa svojho veku, postavenia a životného stavu.9 Nemal by byť vybratý taký (najmä pre rozdávanie svätého prijímania), ktorý by mohol vzbudiť pohoršenie u prítomných veriacich.10 Pri svätej omši by mal každý, či je to laik alebo klerik, robiť to a len to, čo mu prináleží podľa povahy veci a liturgických pravidiel.11
Na podporu aktívnej účasti, veriaci a aj kňazi, majú venovať pozornosť aklamáciám, odpovediam, spevu žalmov, antifón, ako aj gestám a úkonom, ktoré sprevádzajú liturgické slávenie. Veľká pozornosť sa má venovať aj zachovávaniu posvätného ticha.12
Úvodné obrady
Úkony pred samotnou liturgiou slova Všeobecné smernice rímskeho misála (VSRM) nazývajú Úvodné obrady a tvoria ich úvodný spev, pozdrav, úkon kajúcnosti, vzývanie Pána (Kyrie), oslavná pieseň (Glória) a modlitba dňa. Ich úlohou je utvoriť spoločenstvo zo zhromaždených veriacich a správne ich pripraviť na počúvanie Božieho slova a na dôstojné slávenie Eucharistie.13
Úvodný spev otvára slávenie bohoslužby. Spievať ho má sám Boží ľud, ľud striedavo so scholou, ľud s kantorom alebo sama schola. Ak sa nespieva, recituje sa antifóna uvedená v misáli.14
Po pozdrave kňaza a krátkom spytovaní svedomia celé spoločenstvo veriacich koná všeobecné vyznanie hriechov, ktoré kňaz zakončí rozhrešením. Ono však nemá účinok sviatostného rozhrešenia zo sviatosti pokánia.15
Kyrie eleison je spev, ktorým zhromaždení prosia Boha o milosrdenstvo, preto ho majú spievať všetci, a nielen schola.16 Glóriu, ak má byť, tiež majú spievať veriaci. Preto ak je prítomná schola, má ju spievať striedavo s ľudom.17
Kňaz zakončí úvodné obrady modlitbou dňa – kolektou. Veriaci zvolaním „Amen“ ju prijímajú za svoju.18
K aktívnejšiemu zapojeniu veriacich do liturgie Koncil umožnil kňazovi alebo kompetentnému posluhujúcemu povedať stručné pokyny – tzv. monitiones, predpísanými alebo vlastnými slovami, ale iba vo vhodnej chvíli.19 Na druhej strane Cirkev chráni posvätnosť liturgických textov tým, že nedovoľuje svojvoľné doplňovanie, vynechávanie alebo nahradzovanie liturgických textov. VSRM majú konkretizovať, kto môže a kde je vhodné povedať monitiones.20
VSRM hovoria o tom, že kňaz má povedať a prípadne pozmeniť monitiones všade tam, kde to rubriky prikazujú a dovoľujú. V bohoslužbe slova ich môže vložiť po úvodnom pozdrave, pred úkonom kajúcnosti a pred čítaniami.21 To, čo povie, by malo byť krátke, priamo k veci a včas.22
Po pozdravení ľudu na začiatku slávenia svätej omše okrem kňaza môže diakon alebo prisluhujúci laik krátko uviesť veriacich do omšovej liturgie.23 Nejaké iné inštrukcie, ktoré môžu byť potrebné a sprevádzajú celú liturgickú slávnosť, by mali byť úlohou nie predsedajúceho kňaza, ale „moderátora zhromaždenia“ – komentátora.24
Obsahom úvodného povzbudenia by malo byť ohlásenie tajomstvo liturgického dňa, upozornenie na prítomnosť Ježiša Krista uprostred spoločenstva zhromaždených veriacich a výzva, aby sa všetci prítomní spojili s Ježišom i medzi sebou navzájom. Povzbudenie pred čítaniami má obsahovať hlavnú myšlienku čítaní. V nedele treba tiež poukazovať na kontinuitu čítaní. Netreba už vopred prezradiť obsah čítaní.25
Liturgia slova
Centrum bohoslužby slova tvoria čítania zo Svätého Písma s medzispevmi. Homília, vyznanie viery a spoločná modlitba veriacich ju rozvíjajú a zakončujú. ThDr. PaedDr. Martin Štrbák, PhD., vysvetľuje účasť veriacich na liturgii slova ako dialóg medzi Bohom a človekom, kde Boh najprv osloví človeka, ktorý sa mu hneď snaží odpovedať. Ide o tzv. anabaticko (vystupovať) – katabatický (zostupovať) princíp (pozri tab. č. 1).26
Tab. č. 1
1. čítanie
Boh oslovuje človeka | medzispev
Človek odpovedá | 2. čítanie
Boh oslovuje človeka | Alelujový verš
Človek odpovedá | evanjelium
| homília
| Krédo
| Prosby
|
Boh oslovuje človeka |
Človek odpovedá |
Z dôvodu dialógu, ktorým Boh hovorí k veriacim, Sväté Písmo vlastní nadradenosť jedinečnej dôstojnosti pred inými textami. Preto schválené liturgické texty zo Svätého Písma, ktoré sa čítajú pri liturgii slova, sa v žiadnom prípade nesmú nahradiť inými textami od svätých alebo profánnych autorov zo staroveku alebo súčasnosti, aj keby obsahovali veľké náboženské a morálne hodnoty.27 „Takéto texty sa môžu s veľkým úžitkom používať v homíliách.“28
Čítania a evanjelium majú byť recitované alebo spievané tvárou k ľudu.29 Čítania prednáša lektor. Ak nie je na čítania ustanovený lektor, kňaz má určiť iného laika, aby ich čítal. Lektor môže predniesť aj žalm, ak niet žalmistu, a predniesť úmysly spoločných modlitieb veriacich, ak niet diakona.30 V úvodnom sprievode k oltáru, ak nie je prítomný diakon, lektor môže niesť evanjeliár.31
Responzóriový žalm napomáha rozjímaniu o Božom slove. Žalmista spieva žalm medzi jednotlivými čítaniami. Vonkajšia účasť Božieho ľudu spočíva v opakovaní príslušnej odpovede – responzória.32
Po čítaní, ktoré predchádza evanjeliu, sa spieva Aleluja alebo iný spev predpísaný smernicami príslušného liturgického obdobia. Týmto zvolaním zhromaždení veriaci vítajú Pána Ježiša Krista, ktorý bude k nim hovoriť v evanjeliu. Aklamáciu spievajú všetci postojačky, začína ju schola alebo kantor.33
Veriaci sa majú tiež spevom zapojiť do sekvencie, ktorá je povinná iba v deň Zmŕtvychvstania Pána Ježiša a na Zoslanie Ducha Svätého.34
Koncil a podobne aj Kódex kánonického práva (porov. kán. 767 § 2) zaväzujú kňaza, aby homíliou vysvetľoval tajomstvá viery a zásady kresťanského života. Preto v nedeľu a prikázaný sviatok sa homília nemá vynechať bez vážneho dôvodu.35 Homília počas svätej omše nemá byť nikdy zverená laikom.36 Tí môžu kázať, po odobrení príslušnej autority, v kostole alebo na oratóriu, ak to vyžaduje užitočnosť a nutnosť; nie však počas svätej omše.37 Vo svätej omši je im výnimočne dovolený krátky úvod, ktorý by napomohol uvedomelejšiemu sláveniu liturgie, alebo podelenie sa so životným svedectvom. Toto vysvetlenie a svedectvo si nemá nikto zmýliť s homíliou v pravom zmysle slova.38 Inštrukcia Redemptionis Sacramentum konkretizuje a určuje, že poučenie alebo svedectvo o živote má laik predniesť po modlitbe po prijímaní.39
Vyznanie viery – Krédo spieva alebo recituje Boží ľud spolu s kňazom. Jeho cieľom je, aby všetci zhromaždení dali odpoveď na počuté Božie slovo a homíliu a aby si zároveň pripomenuli náuku viery, prv ako ju začnú sláviť v eucharistickej obete.40
Druhý vatikánsky koncil opätovne zaviedol spoločné modlitby veriacich.41 Vedie ich kňaz, ale jednotlivé úmysly prednáša diakon, kantor, lektor alebo iný laik. Prednášané úmysly majú byť triezve, vytvorené s rozumovou slobodou a primerane dlhé, aby vyjadrili prosby celého zhromaždenia. Ľud pri nich stojí a svoju účasť vyjadruje spoločným zvolaním po prednesení jednotlivého úmyslu alebo tichou modlitbou.42
1 Porov.: SSC 14.
2 SSC 21.
3 Porov.: SSC 54.
4 Porov.: SSC 36 § 3.
5 Porov.: SSC 54 a tiež SACRA CONGREGATIO PRO SACRAMENTIS ET CULTU DIVINO: Inter oecumenici. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 1964. Slovenský preklad: Konferencia biskupov Slovenska: Inter oecumenici : inštrukcia ako správne používať konštitúciu o Posvätnej liturgii z 26.9. 1964. Trnava : SSV, 2001, čl. 59. Ďalej budem používať označenie: Inter oecumenici.
6 Porov.: SSC 35, b. 1.
7 Porov.: SSC 51.
8 Porov.: SSC 29 a tiež SACRA CONGREGATIO DE CULTU DIVINO ET DISCIPLINA SACRAMENTORUM: Institutio generalis Missalis Romanis. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 2000. Český preklad: Česká biskupská konferencia: Všeobecné pokyny k římskému misálu. In: http://tisk.cirkev.cz/res/data/004/000508.pdf (17. marca 2007), čl. 95 – 107. Ďalej budem používať označenie: VSRM.
9 Porov.: SSC 29.
10 Porov.: SACRA CONGREGATIO PRO SACRAMENTIS ET CULTU DIVINO: Immensae caritatis. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 1973. Anglický preklad: In: http://www.ewtn.com/library/CURIA/CDWIMCAR.HTM (20. marca 2007), čl.1.
11 Porov.: SSC 28.
12 Porov.: SSC 30.
13 Porov.: VSRM 46.
14 Porov.: VSRM 47 – 48.
15 Porov.: VSRM 51.
16 Porov.: VSRM 52.
17 Porov.: VSRM 53.
18 Porov.: VSRM 54.
19 Porov.: SSC 35, b. 3.
20 Porov.: SACRA CONGREGATIO PRO SACRAMENTIS ET CULTU DIVINO: Liturgicae Instaurationes. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 1970. Anglický preklad: In: http://www.adoremus.org/LiturgicaeInstaurationes.html (17. marca 2007), čl. 3. Ďalej budem používať označenie: Liturgicae Instaurationes.
21 Porov.: VSRM 31.
22 Porov.: Liturgicae Instaurationes, čl. 3f.
23 Porov.: VSRM 50.
24 Porov.: Liturgicae Instaurationes, čl. 3f.
25 Porov.: AKIMJAK, A.: Vybrané kapitoly z pastorálno-liturgickej teológie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1997, s. 172 – 174.
26 Porov.: ŠTRBÁK, M.: Liturgia Eucharistie. Ružomberok : Pedagogická fakulta KU, 2005, s. 31.
27 Porov.: Liturgicae Instaurationes, čl. 2.
28 JOANNES PAULUS II.: Dominicae cenae. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 1980. Slovenský preklad: Konferencia biskupov Slovenska: Dominicae cenae : list o Eucharistickom kulte a tajomstve z 24.2. 1980. In: Konferencia biskupov Slovenska: Liturgia : časopis pre liturgickú obnovu. Trnava : SSV, 1994, roč. 4., č. 14, čl. 10.
29 Porov.: Inter oecumenici, čl. 49.
30 Porov.: VSRM 99 a 101.
31 Porov.: VSRM 194.
32 Porov.: VSRM 61 a 102.
33 Porov.: VSRM 62.
34 Porov.: VSRM 64.
35 Porov.: SSC 52.
36 Porov.: CONGREGATIO PRO CLERICIS ETC.: Instructio de Quibusdam Quaestionibus circa fidelium laicorum cooperationem sacerdotum ministerium spectantem. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 1997. Slovenský preklad: Konferencia biskupov Slovenska: Pokyny na riešenie niektorých otázok spolupráce laických veriacich zameranej na kňazskú službu. Trnava : SSV, 1998, čl. 3 § 1. Ďalej budem používať označenie: Pokyny na riešenie niektorých otázok spolupráce laických veriacich zameranej na kňazskú službu.
37 Porov.: Pokyny na riešenie niektorých otázok spolupráce laických veriacich zameranej na kňazskú službu, čl. 2 § 3 – 4.
38 Porov.: Pokyny na riešenie niektorých otázok spolupráce laických veriacich zameranej na kňazskú službu, čl. 3 § 2.
39 Porov.: SACRA CONGREGATIO DE CULTU DIVINO ET DISCIPLINA SACRAMENTORUM: Redemptionis Sacramentum. Vatican : Liberia editrice Vaticana, 2004. Slovenský preklad: Konferencia biskupov Slovenska: Redemptionis Sacramentum : inštrukcia na čo dbať a čomu sa vyhýbať vo vzťahu k najsvätejšej Eucharistii z 25.3. 2004. Trnava : SSV, 2004, čl. 74.
40 Porov.: VSRM 67.
41 Porov.: SSC 53.
42 Porov.: VSRM 71.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára