Dejiny svätej omše za Gregora Veľkého

Za Gregora Veľkého

by Marián Tomašov

Od 4. do 7. stor. vznikali v Cirkvi rôzne formuláre, ako sa slúžila svätá omša. Z opisov cirkevných Otcov a spisovateľ, ako sú Bazil Veľký, Ján Zlatoústy, Teodor z Mopsuestie, Bazil Veľký, si môžeme urobiť obraz o slávení Eucharistie.¹ Boli pripájané rôzne dodatky, omšové modlitby boli rozširované alebo skracované. Biskupi mali širokú liturgickú právomoc.² Niekedy sa preto stávalo, že biskupi používali modlitby od heretických spisovateľov. Vyžadovala sa preto potreba prísnejšieho poriadku. Miestne synody sa uzniesli, aby patriarchálne cirkvi (Rím, Alexandria a Antiochia) vytvorili typy liturgie svätej omše, ktoré sa mali obmedziť na konkrétne územie, aby sa dospelo k väčšej jednote.³

Na tomto poli zjednotenia má veľkú zásluhu pápež Gregor Veľký. On takto dal rímskej liturgii slávenia svätej omše základný smer. Omšové modlitby boli skrátené a odstránili sa spoločné modlitby. Rozšírila sa tzv. štáciová svätá omša, čo bola slávnostná svätá omša pápeža, ktorú začínal sláviť v jenom kostole a potom sa presunul do iného. Zakladajú sa spevácke zbory (scholae cantorum), ktoré spievajú pri procesiách vo svätej omši. Vzniká liturgický rok. Vznikajú rôzne mariánske sviatky, obdobie Božieho narodenia, sväté omše k mučeníkom, k Najsvätejšej Trojici.⁴

Gregorovo Veľkému je pripisované zavedenie tzv gregoriánok – Missae gregorianae. Ide o sväté omše odslúžené 30 dní po sebe, ktoré zvláštne pomáhajú duši zosnulého. Gregor Veľký vo svojej knihe Dialógy opisuje udalosť jedného mnícha Justusa, ktorý sa zaoberal liečiteľstvom a bral za to peniaze. Keď zomrel bol pochovaný aj s jeho peniazmi. Gergor kázal, aby za zomrelého mnícha bola odslúžená svätá omša 30 dní po sebe. Po 30 dňoch sa mních Justus zjavil svojmu spolubratovi a radostne oznámil, že je vylobodený z očistca a prijatý do neba. Odvtedy sa tzv. Gregoriánske omše za zosnulých začali slúžiť v dĺžke 30 alebo 6 dní za sebou. Tešili sa veľkej obľube u veriacich.⁵

V tomto období tiež vznikajú rôzne Sakramentáre. Oni obsahovali modlitby celebranta, ktoré sa modlil pri svätej omši a vysluhovaní sviatostí. Historicky najdôležitejším je Sacramentarium Gregorianum, ktorý bol zredigovaný okolo r. 595 pre potreby pápežskej štáciovej liturgie. Najstarším sakramentárom je Sacramentarium Leonianum alebo Veonense, ktorý pochádza pravdepodobne od pápeža Leva Veľkého. V skutočnosti to však nie je sakramentár v presne zmysle slova. Sú to spolu zošité libelli (zbierky formulárov). Obsahuje omšové formuláre ako sú prefácie (257), sväté omše o sv. Petrovi (28), o Božom narodení (8) a iné modlitby. Najstarším vlastným sakramentárom je Liber sacramenturum romanae eccleisae z 8. stor. obsahuje texty na sviatky, nedeľné texty, texty na slávností svätých, svätenie a konsekráciu kostola.⁶

Na konci 7. stor. sa objavujú liturgické knihy používané pri svätých omšiach. Antiphonarium je kniha, ktorá obsahuje spievané premenlivé časti svätej omše (Introit, Graduale, Alleluja, Tractus, Offertorium, Communio). Neskôr (okolo 9.stor.) dostal názov Graduale, pre odlíšenie od antifonára, ktorý obsahoval spevy Liturgie hodín. Počas Bohoslužby slova sa používal Lectionarium, ktorý obsahoval súbor výňatkov zo Svätého Písma, ktoré sa nazývajú perikopami, a ktoré sú prispôsobené liturgickým sláveniam v cirkevnom roku. Evanjeliár je kniha, ktorá obsahuje evanjeliové perikopy na celý liturgický rok. Z polovice 7. stor. pochádza kniha nazývaná Ordo Romanus, ktoré obsahuje opis priebehu pápežskej omšovej liturgie. Môžeme ho tiež nazvať rímsky ceremoniál. Neskoršie vznikali ďalšie Ordines, z praktického hľadiska sa neskôr (okolo 10. stor.) spojili do jednej liturgickej knihy – Missale plenum.⁷

1 Porov.: AKIMJAK, A.: Dejiny liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1998, s. 44.

2 Porov.: ÁKOS, M, GOCNÍK, A.: Verejné bohoslužby II. Banská Bystrica : Havelka a spol., 1937, s. 49.

3 Porov.: AKIMJAK, A.: Dejiny liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1998, s. 44.

4 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov, 1994, s. 40 – 41.

5 Porov.: FOTYNOVSKÝ, J.: Liturgika. Olomouc : Lidové závody, 1932, s. 163.

6 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov, 1994, s. 41 – 42.

7 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov, 1994, s. 42.