Po Druhom vatikánskom koncile
Druhý vatikánsky koncil bol zvolaný v r. 1962. Jeho prvým dokumentom, vydaným 4.12.1963, bol Sacrosanctum Concilium. Je to konštitúcia o posvätnej liturgii, v ktorej sa Cirkev zaviazala obnoviť liturgiu svätej omše k aktívnejšej a uvedomelejšej účasti veriacich. „Matka Cirkev si veľmi želá, aby sa všetci veriaci privádzali k tej plnej, uvedomelej a činnej účasti na liturgických úkonoch, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a na ktorú má kresťanský ľud „vyvolený rod, kráľovské kňažstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud (1Pt 2,9; porov. 2,4-5), právo a povinnosť mocou svätého krstu.“1 Ide o právo a povinnosť pre veriacich zo strany Cirkvi. Takto koncil vyzýva všetkých, od ktorých to závisí, aby podporovali rozvoj a obnovu liturgie svätej omše.2
Koncil chce vedomú a činnú účasť veriacich na svätej omši uskutočniť prostredníctvom návratu k prameň svätej omše, bohatšou ponukou na stole Božieho slova počas svätej omše, návratom k zdravej tradícii národných jazykov a zrevidovaním všetkých liturgických kníh používaných pri svätej omši.3
Prvým konkrétnym krokom k obnove liturgie bolo vydanie nového Rímskeho misála (3.4.1969). Nový misál vystriedal dovtedajší tridentský misál vydaný Piom V. Svätá omša podľa tohto nové misála je zjednodušená, odstránené sú rôzne zdvojenia alebo prídavky a zaviedlo sa, čo počas dejín zaniklo (napr. spoločná modlitba veriacich, homília vo svätej omše). Zaviedli sa nové texty prefácii (okolo 80), orácii a pridali sa tri nové eucharistické modlitby k starému rímskemu kanónu. V úvode nového misálu sú Institutio generalis (Všeobecné smernice). Už to však nie je kódex rubrík, ale skôr všeobecný úvod o zmysle a štruktúre eucharistického slávenia.4
Obnovené slávenie svätej omše sa stretlo vo väčšine s pozitívnym ohlasom a hneď na začiatku prinášalo bohaté ovocie činnej účasti veriacich na nej. Na druhej strane u niektorých obnova vyvolala určité napätie a nepochopenie. Na čelo tohto odboja proti obnovenej liturgii Cirkvi sa postavil francúzsky biskup M. Lefébre. Svoje neporozumenie zašlo až tak ďaleko, že táto skupina pod vedením Lefébra sa odpojil od spoločenstva s Cirkvou. Starostlivosť o jednotu viedlo Cirkev k tomu, že Kongregácia pre posvätný kult uverejnila 3. októbra 1984 pápežský súhlas na slávenie svätej omše podľa tridentského rítu v latinčine. Žiaľ ani tento krok neprispel k opätovnej jednote s Lefébrom.5
Svätá omša podľa nového obradu v Rímskom misáli sa rozdeľovala na dve časti Liturgiu slova a Liturgiu obety. Liturgiu slova tvorili Introit – úvodný spev, Pozdrav kňaza, Úkon kajúcnosti, Kyrie, Gloria, Kolekta – vstupná modlitba, 1. čítanie – Starý zákon - prorok, responzoriový žalm, 2. čítanie – epištola – apoštol, Aleluja – aklamácia a spev, Evanjelium – Ježiš Kristus, Homília – Cirkev, Credo, Modlitba veriacich – prosby. Ďalej svätá omša pokračuje Liturgiou obety, ktorú tvorí Offertorium – obetný sprievod a spev, Prípravné modlitby nad chlebom a vínom, Umývanie rúk a „Modlite sa bratia“, Modlitba na darmi, Eucharistická modlitba – prefácia, Sanctus, Epikléza k premeneniu, Rozprávanie o ustanovení Poslednej večere a konsekrácia, Anamnéza, Epikléza k prijímaní, Príhovory, Záverečná doxológia, Modlitba Otče náš, Baránok Boží – spev k lámaniu chleba, Prijímanie kňaza a ostatných veriacich, Spev na prijímanie, Modlitba po prijímaní. Svätá omša končí Pozdravom a požehnaním kňaza a prepustením veriacich – Iďte v mene Božom. Táto forma slávenia svätej omše sa zachovala až do dnešných čias.6
Obnova liturgie prebiehala v jednotlivých krajinách rôznym tempom a spôsobom. Aj po koncile vznikajú nové otázky v aplikácii koncilových liturgických noriem, preto Kongregácia pre bohoslužbu a Rada na uskutočňovanie obnovy liturgie vydávajú inštrukcie a aplikačné normy na správne slávenie svätej omše.7
1 SSC 14
2 Porov.: SINKA, T.: Liturgika I. Krakov, 1994, s. 48 – 50.
3 Porov.: AKIMJAK, A.: Dejiny liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1998, s. 60 – 61.
4 Porov.: POKORNÝ, L. A KOL.: Obnovená liturgia. s. 112 – 113.
5 Porov.: AKIMJAK, A.: Dejiny liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1998, s. 61.
6 Porov.: POKORNÝ, L. A KOL.: Obnovená liturgia. s. 115 – 117.
7 Porov.: AKIMJAK, A.: Dejiny liturgie. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Vojtaššáka, 1998, s. 96 – 102.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára