6. 2. 2007

8. nedeľa cez rok C

8. nedeľa cez rok C

Čo to znamená byť Ježišovým učeníkom v dennom živote.

(Lk 6,39-45)

by Marián Tomašov

AI: Keď som bol mladší, tak sa ma jeden človek opýtal: Si ty kresťanom? Odpovedal som: „Áno, som.“ Potom pokračoval: „Veď hej, videl som ťa často ako chodíš do kostola. Inak čo to znamená byť kresťanom, ako sa mám správať? Lebo.“ Teraz menoval osobu. „Ona tiež chodí do kostola, ale keď vyjde von, robí také veci, ktoré by som ani ja nerobil, ktorý nechodím do kostola.“ Ja som sa snažil tu osobu brániť a potom som mu dopovedal na otázku, čo pre mňa je byť kresťanom.“

KE: Dnešné evanjelium nám hovorí, že pravá forma v nasledovaní Ježiša dá sa posúdiť podľa ovocia, ktoré prináša. „Každý strom možno poznať po ovocí. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý zlo.“

DI: Skúsme sa dnes spolu zamyslieť čo to znamená byť Ježišovým učeníkom v dennom živote. Na začiatku evanjelia sme počuli príbeh o slepom človekovi, ktorý sa snažil viesť druhého slepca. Počuli sme, že nakoniec obaja padli do jamy. Verím, že nám to nepripadalo čudné, veď ako by nie, keď obaja nevideli kam kráčajú. Neskôr Ježiš hovorí, že keď priateľovi chceme vyčítať zlo, máme sa najprv pozrieť na seba. Máme sa stať vzorom pre toho druhého. Neupozorniť ho len „slovne“, ale dať mu potrený príklad k náprave. Nakoniec Ježiš hovorí, že dobrý strom rodí dobré ovocie, a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Ak doma pestujeme stromy, vieme, že kvalita ovocia závisí od kvality stromu. Ak je strom červivý môže priniesť dobré ovocie, ale iba do času, keď ho tá choroba nezničí.

PAR: Krstom sme sa stali Kristovými učeníkmi. Dali sme sa na cestu jeho nasledovania. Tá cesta sa volá cesta k svätosti. Byť jeho učeníkom, to znamená stať sa svätým, lebo on sám, Ježiš, je svätý. Sám Ježiš je našim učiteľ na ceste svätosti. Učiteľ je ten, ktorý pozná najlepšie cestu k cieľu. Nie je ako slepec, ktorý vodí druhého po ceste a nakoniec padnú obaja do jamy, ako sme to počuli z evanjelia. Ježiš najlepšie pozná cestu, ktorá vedie do nebe k nášmu Otcovi, lebo prišiel od Otca. Stal sa človekom, zobral na seba našu prirodzenosť, aby sa nám, čo najviac pripodobnil, aby nás, čo najlepšie spoznal, a tak nám ukázal ako prekonávať vlastné „Ja“ a prísť k cieľu nášho života, k spáse a životu večnému. Bol podobne skúšaný a opovrhovaný ako sa nám to stáva aj dnes, keď sa snažíme žiť evanjelium v našej práci, v rodine a medzi priateľmi. Ľudia sa mu vysmievali, robili si žarty, opovrhovali ním, kládli mu kompromitujúce otázky, aby ho podchytili v reči. On ich však neprestával milovať. Opäť a opäť snažil sa prekonávať pokušenia a hovoril svojim učeníkom, aby to robili podobne. „Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého, je zákon i proroci. Väčšieho prikázania od Boha niet.“ Láska je najväčšou hybnou silou v živote človeka. Pravá láska je tá, ktorá spočíva v obete. Najlepšími prostriedkami ako si vyvoliť dobro a vyhýbať sa zlu, je pevná vôľa. Táto sa dá dosiahnuť pestovaním čností a sebazáporom. Čnosť nadobúdame pravidelným opakovaním dobra a sebazápor nám pomôže obetovať sa pre druhého. Niekedy sa nám zdá, že milovať nepriateľov je ľahšie ako prijímať priateľov takých akí sú. Dnešné Božie slovo hovorí, že ak ideme vynášať súd nad svojim bratom, najprv sa máme pozrieť na seba ako vlastne žijeme, ako sa správame navonok. Náš Učiteľ na ceste k svätosti hovorí, že našim najväčším meradlom má byť láska. Láska, ktorou treba milovať všetkých takých aký sú. Hovorí: „Milujte hriešnikov, ale nenáviďte hriech.“ Hriech je zlo, ktoré nás všetkých oberá o pokoj, radosť, priateľstvá ... Vzdiaľuje nás ďalej a ďalej od Boha a tiež od človeka. Robí z nás otrokov sebe samým. Zvykneme hovorievať, že keď to nie je po mojom, je to zlé. Takto sa snažíme vidieť iba seba, svoje ambície, problémy a nehľadíme na tých, ktorí sú okolo nás. Hriech nás učí vidieť iba na krátku vzdialenosť, to je mať sa teraz čo najlepšie a čo najviac nazbierať pre seba.

Ovocie nášho života dá sa poznať, keď sa na chvíľu zastavíme a pozrieme, čo sme za tu chvíľu vykonali. Nesnažme sa premýšľať o tom, čo vykonal môj sused, suseda, či manžel, manželka. Pozrime sa každý sám do svojho vnútra, čo sme dobré vykonali a kde sme zhrešili, tým, že som odbočili z cesty svätosti. Ak zistíme, že je toho veľa, nevadí. Ježiš dobre vie, že sme náchylný padnúť a odvrátiť sa od dobrého, preto nám ponúka sviatosť zmierenie, aby sme sa očistili, nabrali síl a opäť vydali sa správnym smerom k večnosti. Každý deň prináša rôzne situácie, ktoré nás môžu preskúšať či sme zakotvený v našom predsavzatí, ktoré sme prijali pri krste, stať sa svätými. Sme poznačený dedičným hriechom, ktorý je príčinou, že sme náchylný padnúť. Máme však rozum a slobodnú vôľu, ktorými sme podobný Bohu, aby sme si volili dobro a odmietali zlo.

MY: Drahí bratia a sestry, ako príklad a povzbudenie na ceste k svätosti nám môžu byť svätý, ktorí už prešli túto cestu životom za sprievodu Krista. Sv. Tomáš Morus, ktorý žil v Anglicku, v dobe kráľa Henricha VIII, bol laikom, otcom štyroch detí. Pracoval ako najvyšší štátnik na kráľovskom dvore. Tiež bol osobným priateľom kráľa Henricha. Kráľ a aj ľudia v Anglicku ho mali veľmi radi, lebo videli z jeho skutkov čestnosť, spravodlivosť, úprimnú lásku a trpezlivosť. Tomáš Morus žil svoju vieru v rodine a aj v práci, jednoducho všade, kde bol. Ako to z dejín Anglicka poznáme, kráľ Henrich VIII. chcel zanechať svoju manželku a vziať si svoju milenku za druhú ženu. Žiadal preto od pápeža nulitu manželstva. Cirkev nevidela dôvod, prečo má byť neplatné kráľovo manželstvo, preto pápež nevyhovel jeho žiadosti. Kráľ Henrich často chodil za svojim priateľom Tomášom, aby sa aj on prihovoril zaňho u pápeža a bol na strane kráľa. Tomáš hoci bol priateľom kráľa pri rozhovoroch s ním nesúhlasil s kráľovým postojom a snažil sa ho upozorniť, že zišiel z cesty, kde je vodcom Ježiš a jeho Cirkev. Kráľ sa nechcel zriecť svojho postoja a hriechu, v ktorom žil. Naproti tomu sa sám vyhlásil za hlavu katolíckej cirkvi v Anglicku. Svojho priateľa Tomáša dal do väzenia za to, že nie je poslušný jemu ako hlavy cirkvi v Anglicku. Nakoniec kráľ Henrich VIII dal Tomášovi Morusovi stať hlavu. Tomáš Morus sa tak stal mučeníkom za vernosť evanjeliu a Cirkvi, a tým prišiel do cieľa svojej cesty na zemi. Iným príkladom ako žiť evanjelium vo svete sú nám ostatní svätci. Svätý Augustín hovorí: „Miluj a rob, čo chceš.“ Láska má byť základom našej činnosti počas dňa.

Určite každý z nás vie, v čom by sa mal zlepšiť, čo by mal obmedziť, aby pokročil vpred na ceste k svätosti. Dalo by sa tu vymenovať konkrétne skutky a povedať o nich niečo. Dnes, ale chcem vás povzbudiť ku konkrétnym predsavzatiam, ktoré môžu konkrétne pomôcť.

Milé deti a mládež, skúste si dať dnes predsavzatie počúvať rodičoch, urobiť im skutok, splniť si svedomito svoje povinnosti do školy. My ostatní, drahí bratia a sestry, snažme sa žiť dnes evanjelium vo svojom okolí, pri priateľoch, zajtra v zamestnaní, na ulici, v obchodoch, aby mohli tí, ktorí nás sledujú povedať: „Pozrite ako sa dokážu milovať, odpúšťať a prijímať jeden druhého.“ Skúsme sa stať svetlom sveta a soľou zeme a nech z našim postojov žiari čistota a ochota byť lepším.

ADE: Drahí bratia a sestry, na začiatku som spomínal ako sa niekto opýtal, čo je to byť kresťanom. Byť pravým kresťanom znamená stať sa svätým, preto snažme sa nasledovať Ježiša, nášho pravého učiteľa na tejto ceste k spáse. Amen.

Žiadne komentáre: