Aktívna účasť veriacich na Bohoslužbe obety

Predobraz zo synagogálnej liturgie

by Marián Tomašov

Účasť veriacich na Bohoslužbe obety môžeme sledovať s vývojom Liturgie obety. Slávenie Eucharistie ako nám ju zanechal Ježiš Kristus je úzko späté so slávením Veľkonočnej večere u Židov (Pascha), ako aj so slávením obradu sobotňajšej večere (Kiddúš).¹

Židovská veľkonočná večera sa konala raz do roka ako pripomienka vyslobodenia z egyptského zajatia. Pred vlastnou hostinou, kde sa jedol veľkonočný baránok, podával sa pokrm z horkých bylín a nekvasený chlieb. To malo pripomínať utrpenie prežívané v Egypte. Pred pokrmom sa naplnil kalich s vínom. Po zjedení predkrmu sa opäť naplnil kalich s vínom. Potom sa najmladší syn alebo hosť sa opýtal, čo znamenajú tieto zvyky. Otec začal rozprávať, za neustálej chvále Bohu, o utrpeniach akým sa dostalo Izraelitom v Egypte a o vyslobodení z otroctva (Haggada). Rozprávanie bolo ukončené prvou časťou Halelu (Ž 112; 113, 1-8). Prítomní odpovedali na každý polverš aklamáciou „Aleluja.“ Potom nasledovala vlastná hostina. Otec zobral nekvasený chlieb, vyslovil nad ním požehnanie, rozlámal ho a podával všetkým. Tento obrad bol znamením spoločenstva a bol pokynom k začatiu hostiny, kde sa jedol baránok. Počas jedenia baránka nebolo jedlo ani pitie rituálne obmedzené. Po jedle otec opäť naplnil spoločný kalich vínom, ktorý stál pred ním, pozdvihol ho a modlil sa ďakovnú modlitbu po jedle. Potom sa z neho napil a dal aj všetkým prítomným. Slávenie večere sa zakončilo druhou časťou Halelu (Ž 113, 9 – 117, 29; 135). Po opätovnom požehnaní sa vypil štvrtýkrát spoločný kalich.²

Židia v piatok večer konali obradne domácu náboženskú hostinu – Kiddúš. Po návrate z večernej bohoslužby v synagóge sa slávili hostina. Predsedá jej otec rodiny. Najprv zobral do rúk kalich s vínom, vzdával Bohu vďaky, a podával ho členom rodiny a ostatným prítomným hosťom. Potom vzal chlieb, modlil sa nad ním, lámal a dával prítomným. Hostina sa ukončila modlitbou vďakyvzdávania (berrikcha), kedy otec rodiny pozdvihol „kalich požehnania“ a predniesol tri modlitby žehnania.³

Tieto obradné slávenia mali vždy svojho predsedajúceho, ktorý ich viedol. Prítomní účastníci boli aktívne do nich zapojení, tým, že sa zapájali do modlitieb. Ich vonkajšia účasť na obradoch spočívala najmä v uchopení kalicha alebo chleba. Hlavným rysoch bolo spoločenstvo, ktoré vzdávalo vďaky Bohu za preukázané dobrodenia. Každý prítomní chcel osobne oslavovať Boha.⁴

1 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 15 – 18.

2 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. s. 18.

3 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 18.

4 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. s. 17 – 20.