Aktívna účasť veriacich na Bohoslužbe slova za Gregora Veľkého

Za Gregora Veľkého

by Marián Tomašov

V nasledujúcich storočiach veľký vplyv na vývoj účasti veriacich na Bohoslužbe slova mal pápež Gregor Veľký (590 – 604). Tento pápež dal sláveniu liturgie pevný a stály charakter. Zaviedol slúženie svätej omše podľa vopred napísaných kníh – sakramentárov. Veľkou zásluhou bolo zavedenie jednohlasného, zborového spevu pri svätej omši – tzv. gregoriánsky spev.¹

Účasť veriacich na Bohoslužbe slova za čias Gregora Veľkého môžeme vidieť z opisu svätej omši v Ordo Romanus I. z 8. stor.²

Jezuita Jozef Kramp opisuje pápežskú veľkonočnú omšu podľa Ordo Romanus I.: „Je Veľkonočná nedeľa a svätá omša sa má slúžiť v kostole S. Maria Maggiore.

Veriaci sa vo veľkom počte shromaždili zo všetkých mestských štvrtí Ríma a z predmestí do rozsiahleho božieho domu, na jednej strane mužovia, na druhej ženy; veľa je aj pocestných a cudzincov, ktorí prišli tiež sem na sviatok a na služby božie. Na kňazskom chóre vyčkávajú okolo trónu (cathedra) pápežovi siedmi biskupi z najbližšieho okolia spolu s ostatnými prítomnými biskupmi, potom 25 farárov Večného mesta. Stoja tak, že papež ad svojho trónu má biskupov po pravej ruke, kňazov zasa po ľavej.

Už od včasného rána sišiel sa sem klérus službu konajúceho mestského okresu pri Lateráne, akolyti, subdiakon; ostatný klérus mimo biskupov a kňazov sa k nim pridružil.

Pápež obkľúčený svojím dvorom a klérom, nastupuje cestu od Lateránu ku kostolu. Vpredu idú akolyti peši a celý rad úradníkov, potom koňmo siedmi okresní diakoni so svojimi okresnými subdiakonmi. Bezprostredne pred pápežom ide peši akolyta so svätou krizmou. Potom ide sám pápež na koni, zprava i zľava má sluhu ako osobnú stráž. Za pápežom nasledujú vysokí hodnostári pápežského dvora, potom celá skupina sluhov so svätými nádobami, náradím, šatstvom atď. z pápežskej pokladnice, ako je ta potrebné práve na ten deň.

Keď prídu ku kostolu, pápež sostúpi s koňa. Prijme ho farár so svojím sprievodom a sprevádza do sekretária (sakristie)³, kde si pápež sadne na stoličku. Tu sa dá slávnostne obliecť do liturgického rúcha, ktoré sa vo všeobecnosti nelíši od dnešného. Medzitým preobliekli sa i diakoni v inej predizbe. Diakon, ktorý má spievať evanjelium, vezme ad akolytu knihu, otvorí ju, vloží do nej znamienka, znova ju zatvorí a odovzdá akolytovi, aby ju zaniesol v sprievode subdiakona do presbytára k oltáru. Všetko je už teraz pripravené na bohoslužby. Službu konajúci okresný subdiakon ide k dverám sakristie, ktoré vedú do kostola, a zvolá: "Chór!" tento odpovedá: "Tu som." On zas: "Kto bude spievať?" Dirigent odpovedá: "Ten a ten." Subdiakon ide k pápežovi a hlási pred ním, kľačiac na kolenách: "Sluhovia môjho pána, okresný subdiakon N. bude čítať lekciu (epištolu) a spevák N. bude spievat" Potom vstane a čaká na znamenie pápeža; keď ho dostal, obráti sa znova k dverám a zvolá: "Zapaľujte!" To platí pre siedmich sviečkárov; sám však vkladá oheň do kadidelnice, ktorú majú niesť pred pápežom.

Na to slovo usporiada sa chór spevákov pred oltárom a predspevovač začne spievať antifónu introitu čiže vstupného spevu. Keď diakoni počujú spev, odoberú sa do sakristie k pápežovi. Ten vstane zo svojho kresla, padá pravú ruku archidiakonovi a ľavú najbližšiemu posluhujúcemu diakonovi a v ich strede ide k dverám. Celý sprievod sa pohne, kráča loďou kostola a obráti sa k oltáru.

Keď príde k oltáru, diakoni odložia svoje planéty (dnešné kazule) a odovzdajú ich okresnému subdiakonovi, ktorý ich opäť odovzdá akolytom. Medzitým prichádzajú k pápežovi dvaja akolyti s nádobou "Sancta", s kúskom to chleba, premeneného pri predchádzajúcej omši; posluhujúci subdiakon predloží nádobu pápežovi; ten uctí si najsvätejšiu Sviatosť úklonom hlavy, pozrie sa, či stačí na smiešanie pri svätej omši alebo či je ho viac, a dá zodpovedný pokyn.

Potom siedmi sviečkári rozdelia sa pred ním do dvoch radov a pápež prejde pomedzi nich. Prechádza aj chórom spevákov, ktorí tu pred oltárom v malej vzdialenosti zaujali svoje miesto, uctí si oltár úklonom hlavy, modlí sa kratuško pre seba, urobí krížik na čele, dá jednému z prítomných biskupov, arcikňazovi a všetkým diakonom bozk pokoja, aby potom dal znak dirigentovi chóru, žeby zakončil žalm introitu spevom Gloria Patri.

Pri slovách "sicut erat ... " diakoni idú, dvaja a dvaja, k oltáru, uctia si ho so strany a potom sa vrátia k pápežovi, ktorý sa medzitým modlil na kľačadle pred oltárom; pri antifóne po introite vstane, pobozká evanjeliovú knihu a oltár, ide k svojmu trónu, ktorý je v strede apsidy za oltárom, a stojí pred ním obratený k východu.

Chór započal Kyrie eleison, ktoré sa spieva dotiaľ, kým pápež nedá znamenie dirigentovi. Teraz sa pápež obráti k ľudu a zaspieva Glória in excelsis Deo, obráti sa znovu k východu a zotrvá tam, kým chór nedokončí spev. Potom sa znovu obráti k ľudu a povie Pax vobis (pokoj s vami), otočí sa k východu a slovom Oremus začne dennú modlitbu. Nato si sadne a vyzve aj biskupov a kňazov, aby si sadli.

Teraz subdiakon, ktorý má čítať epištolu, kráča hore k ambónu (je to pult na čítanie, pri zábradlí chórovom) a ujíma sa svojej funkcie. Keď príde znova dolu, vychádza hore určený spevák a spieva z knihy, pomenovanej Cantatorium (dnes Graduál), príslušné verše ako druh odpovede na epištolu.

Keď znova sostúpi dolu, diakon, ktorý má ohlášať evanjelium, obráti sa k pápežovi a mlčky mu bozká nohu; pápež mu však hovorí: "Pán nech je v tvojom srdci a na tvojich perách." Diakon vstane, ide k oltáru, pobozká evanjeliovú knihu a vezme ju do ruky. Pred ním idú dvaja okresní subdiakoni s kadidelnicou a dvaja akolyti so sviečkami. Keď prišli pred ambón, nechajú prejsť medzi sebou diakona, ktorý položí knihu na chvíľu na ľavé rameno subdiakona, čo nenesie kadidelnicu, dá si od neho ukázať miesto, kde bude spievať, a potom stúpa hore. Bez ďalšieho úvodu zaspieva sa evanjelium toho dňa, na konci povie pápež diakonovi: Pokoj s tebou! Diakon sostúpi dolu, podá knihu subdiakonovi, ktorý mu ju predtým bol otvoril, a ten zas nesie ju posluhujúcemu okresnému subdiakonovi. Ten však ju dá pobozkať všetkým, čo stoja okolo pápeža, a odovzdá ju akolytovi, ktorý má poverenie vložiť ju do schránky, zapečatiť a po omši znova odniesť do Lateránu.

Medzitým pápež povie: Dominus vobiscum, načo odvetia: Et cum spiritu tuo. Pápež hovorí potom Oremus.“⁴

Aktívna účasť veriacich ustupuje. Vonkajšie úlohy pri Bohoslužbe slova sú rozdelené do viacerých služieb. Predsedajúci je biskup. Čítania sú prednášané sudiakonmi (niekedy aj diakonmi). Evanjelium číta diakon. Schola cantorum spieva ordinárium a proprium (Introit, Kyrie, Gloria ...), kantor responzóriovy žalm. Veriaci ľud sa zapája do svätej omši najmä odpoveďami ako „Amen“ a „Et cum Spiritu tuo.“⁵

Latinskému jazyku, ktorý sa používal v dobe Gregora Veľkého Boží ľud stále rozumel. Ich aktívna účasť však klesá z dôvodu zložitosti slávenia svätej omši a paradoxne s rozvojom liturgického spevu. Spev dosahoval stále väčšiu umeleckú úroveň, najmä pri pápežskej svätej omši, a preto bol viac vyhradený plateným spevákom v schole cantorum.⁶

Takto vyzerala však len Bohoslužba slova pri pontifikálnej svätej omši, kde bolo dostatok posluhujúcich. V obyčajných farnostiach, kde kňaz slúžil svätú omšu najviac s akolytom alebo diakonom, nemohla byť liturgia tak komplikovaná. Tu sa ľud viac zapájal do jej slávenia.⁷

1 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 44.

2 Porov.: PARCH, P.: Výklad svätej omše. Trenčín : Smer, 1948, s. 38.

3 Bola to miestnosť v predsieni pred vlastným vchodom do baziliky.

4 KRAMP, J.: Eucharistia. Freiburg : Herder, 1926, s. 19 – 21.

5 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. s. 53 – 54.

6 Porov.: PARCH, P.: Výklad svätej omše. Trenčín : Smer, 1948, s. 41.

7 Porov.: BRADÁČ, J.: Všeobecný úvod do liturgie mše. s. 54 – 55.