Aktívna účasť veriacich na Bohoslužbe slova

Predobraz zo synagogálnej liturgie

by Marián Tomašov

Účasť veriacich na Bohoslužbe slova môžeme vidieť s vývojom liturgie Bohoslužby slova. Liturgia Bohoslužby slova má svoj predobraz v synagogálnej liturgii, pretože apoštoli a prví kresťania zo židovstva do začiatku 2. stor. navštevovali ešte synagógy v Palestíne alebo v diaspore.¹

Židovská sobotňajšia bohoslužba v synagóge bola zväčša laická, ktorá mala presne stanovený poriadok s presne ustálenými perikopami zo Svätého Písma. V sobotu (sabath) sa čítali dve čítania, prvé z Mojžišovho zákona (Torah) a druhé z prorokov (Haftarah).² Následne po čítaniach bolo vysvetľovanie Zákona individuálne alebo v skupinách. Táto sobotňajšia bohoslužba sa ukončila slávnostnou modlitbou zhromaždených veriacich alebo požehnaním (Havdalah), ak bol prítomný kňaz.³

Čítania v tejto synagogálnej liturgii boli prednášané viacerými lektormi, z ktorých každý prečítal niekoľko viet. Čítanie z Tóry bolo ohraničené na seba nadväzujúcich odsekov – systém lectio continua. Napr. v Palestíne bol trojročný cyklus s 154 – 175 odsekmi. Medzispev mal funkciu odpovede na počuté Božie slovo. Išlo vlastne o čítanie z Knihy Žalmov. Žalmista teda nebol nejaký predspevák, ale reprezentant celého spoločenstva, ktorý odpovedal Bohu za každého jednotlivca na počuté Božie slovo.⁴ Homíliu v synagóge prednášal ten kto čítal čítania. Zväčša bola odozvou na prvé čítanie.⁵

V Jeruzaleme sa čítania v synagógach čítali v biblickej hebrejčine. Tejto ľudia nie veľmi rozumeli, lebo bežne používali aramejčinu – tzv. ľudovú hebrejčinu. Preto výklad po čítaniach bol podaný v aramejčine. Mimo Palestíny veriaci nerozprávali hebrejsky alebo aramejsky, lebo boli ovplyvnení gréckym helenizmom, preto pri čítaní v synagógach používali grécky preklad Starého zákona tzv. Septuagintu. Výklad čítaní bol podávaný tiež v gréčtine.⁶

Neskôr, keď celé zhromaždenie v synagógach bolo kresťanské, začínajú sa čítať okrem textov Starého zákona aj listy apoštolov a vznikajúce evanjeliá. Sú prednášané lektormi, ktorí ich čítajú pri bohoslužobnou zhromaždení.⁷

1 Porov.: PARCH, P.: Výklad svätej omše. Trenčín : Smer, 1948, s. 32.

2 Porov.: EPSTEIN, M.: All about Jewish holidays and customs. KTAV Publishing house, Inc., 1970, s. 16 – 17.

3 Porov.: ROTH, C. A WIGODER, G.: The New Standard Jewish Encyclopedia. Jerusalem : Massada Press, 1975, s. 1660 – 1661.

4 Porov.: ŠTRBÁK, M.: Liturgia Eucharistie. Ružomberok : Pedagogická fakulta KU, 2005, s. 31 – 35.

5 Porov.: MALÝ, V.: Slávenie svätej omše. s. 38.

6 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 20 – 21.

7 Porov.: POLC, J.: Posvátna liturgie. Rím : Kresťanská akadémie, 1981, s. 21 – 22.